Som slobodná matka, a keď mala dcéra pol roka, zoznámila som sa s novým priateľom. Veľmi som sa do neho zamilovala a on sa ku mne rýchlo nasťahoval. Ale čoskoro ma začal sekírovať, s ničím mi nepomáhal, všetko som platila sama a nakoniec s nami netrávil ani žiadny čas. Napriek tomu som sa snažila náš vzťah udržať, všetko robila a ťahala sama. Priateľ nakoniec aj tak odišiel späť k mamičke. Na jednej strane sa mi uľavilo, na druhej to bolí. Napriek tomu ale stále verím, že tú pravú lásku ešte nájdem.
Mám dvojročnú dcéru, ktorej otec ma opustil, ešte než sa malá narodila. Tehotenstvo nebolo plánované, ale napriek tomu som predpokladala, že budeme rodina, ale vtedajší priateľ to vyriešil tak, že jednoducho zmizol. Už som po ňom nepátrala, nenechala som ho zapísať do dcérskeho rodného listu, som s ňou jednoducho od začiatku sama.
Keď bolo dcére pol roka, zoznámila som sa s novým mužom. Preskočila iskra a ja som sa veľmi zamilovala. Bol to slušný, pracujúci muž, kým sme sa zoznámili, tak žil len s mamičkou. Čoskoro sa ku mne nasťahoval a začali sme spolu žiť. Ale veľmi rýchlo o náš vzťah stratil záujem, bola som to vždy len ja, kto vymýšľal nejaký program pre nás dvoch alebo napríklad nejaký výlet pre nás aj s dcérou. Ani k tej nemal nejaký zvláštny vzťah, nie že by na ňu bol škaredý, ale skôr si ju nevšímal.
Priateľ o vzťah čoskoro stratil záujem
Nedelil sa so mnou ani o výdavky na domácnosť, platili sme síce napoly nájom, ale inak kúpil len občas napríklad pečivo. Ale prevažnú väčšinu jedla, všetku drogériu, veci pre dcéru, ktorá má zdravotné problémy a potrebuje rôzne lieky, som platila iba ja. Požičiaval mi auto, s ktorým som jazdila s dcérou k lekárovi, takže povedal, nech výdavky za auto platím aj ja, keď ho používam. Pritom ja mám iba rodičovský príspevok a z toho musím všetko poplatiť. Priateľ normálne zarába, ale keď som povedala, či by sa nemohol podieľať viac na chode domácnosti, tak odpovedal, že aj tak nie je skoro vôbec doma.
Čo bola vlastne pravda, pretože bol okrem práce väčšinu času niekde s kamarátmi, nemal problém bez ohlásenia odísť na tri dni na pánsku jazdu na chatu, a keď sa vrátil, tak ma akurát sekíroval, v poslednej dobe už kvôli takým veciam, ako že v tube bolo málo zubnej pasty a on ju musel pracne vytláčať „ako nejaká socka“ (jeho slová). Tiež stále kritizoval moje oblečenie a vzhľad, že som tučná, pritom mám veľkosť S, sťažoval sa, že je v byte špina a neporiadok. To tiež nebola pravda, každý deň vysávam, vytieram, je upratané a vyprané.
Znášala som jeho správanie a rovnako ma opustil
Keď som si našla brigádu, aby som si trošku privyrobila a mohli sme ísť s dcérou aspoň na zmrzlinu, skrachovalo to na tom, že mi priateľ odmietol aj na dve hodiny postrážiť dcéru, vraj že je to moje dieťa a nech si stráženie zaplatím. To sa mi ale neoplatilo vôbec na tú brigádu chodiť a moja mamka býva ďaleko a nemohla mi pomôcť. Mám malú záhradku, kde pestujem zeleninu, aby som mala pre dcéru, tiež je s tým veľa práce, ale samozrejme mi nikdy s ničím nepomohol, v domácnosti tiež nie.
Napriek tomu som sa snažila vzťah udržať s tým, že sa to napríklad časom spraví, ale po roku mi povedal, že ma nemiluje, moja dcéra je mu na obtiaž, že už ho to nebaví, a odišiel späť k mamičke. Na jednej strane sa mi uľavilo, pretože jeho správanie v poslednej dobe bolo už neznesiteľné, rozzúril sa napríklad, že som mu do druhého dňa nevyprala tričko, ktoré si práve chcel vziať, bol schopný mi nadávať, že bola v dreze položená neumytá lyžička, ale na druhú stranu som ho asi naozaj milovala a teraz mi chýba. Neviem, prečo mám takú smolu na mužov, ale verím, že ešte nájdem niekoho, kto ma aj moju dcéru bude mať naozaj rád.
