Pomaly pomýšľam na návrat do práce po materskej dovolenke, ale mám problém. Zažila som zatiaľ dve pracoviská, obe so starším ženským kolektívom. Napriek mojej snahe ma kolegyne ani v jednej práci úplne neprijali, dávali mi najavo, že medzi nich nezapadám, mali na mňa najrôznejšie narážky a ani profesne mi neboli nijako k pomoci, skôr naopak. Preto váham, či sa vrátiť späť, alebo hľadať niečo iné. V mojom odbore je to ale zrejme všade podobné a mimo odbor ísť nechcem, svoju prácu mám rada. Ľudský faktor to bohužiaľ kazí…
Mám 26 rokov, som na materskej s trojročným synom a pomaly začínam riešiť otázku návratu do práce. Mám gastronomickú školu s maturitou a pred materskou som robila kuchárku v domove pre seniorov a potom v školskej jedálni. Svoju prácu mám rada a baví ma, ale má to háčik. V týchto podnikoch je v kuchyni väčšinou starší ženský kolektív, tak medzi 50 a 60 rokmi, niekedy aj starší.
Kolektív starších žien ma sklamal
Nijako by mi to nevadilo, dokonca som najskôr mala radosť, že sa od skúsenejších kolegýň niečo naučím. Ale to som sa pomýlila. Hoci som sa k nim vždy snažila správať naozaj slušne as rešpektom, tak som sa priaznivého prijatia nedočkala. Naopak som pozerala, ako také navonok milé pani dokážu byť zákerné, vzťahovačné, ohováračské, až zlé. Niekedy som mala pocit, že sa mi snáď mstí za to, že už sami nie sú mladé. Dávali mi neustále najavo, že som mladá, hlúpa, nič neviem, a tým pádom nemám právo na nejaký názor.
A že by mi chceli odovzdať nejaké skúsenosti, to ani náhodou. Aj keď som tam bola prvé týždne, tak mi nechceli s ničím poradiť, pomôcť, skôr škodoradostne pozorovali, ako mi niečo nejde. Ďalším kameňom úrazu bola moja maturita. Tie staršie ročníky nemali ešte možnosť mať maturitu, sú len vyučené a majú z toho zrejme nejaký komplex. Preto mi to vždy dali pekne zožrať, aj keď ja som na svoju maturitu nijako neupozorňovala. Ale dozvedeli sa to zrejme z papierov, a neustále mi to predhadzovali. Napríklad som sa spýtala, ako mám niečo urobiť, načo odpoveď bola, že to predsa musím vedieť, keď mám maturitu, ako to že to neviem, keď mám maturitu, apod.
Keď toto človek zažíva v prvej práci, tak to naozaj nepridá. Preto som odišla a našla si miesto v školskej jedálni. Dúfala som, že to bude lepšie, z prvého zamestnania som už tiež získala nejaké skúsenosti, ale bohužiaľ. Kolektív bol samozrejme čisto ženský, a opäť to boli staršie ročníky, ktoré sa na mňa pozerali buď ako na votrelcov, alebo spatra ako na nejaké mladé trdlo.
Ani zmena práce nepomohla
V prvých týždňoch som sa samozrejme potrebovala trochu zapracovať a rozhliadať. A kolegyne mi to opäť neuľahčovali, dávali mi najavo, že medzi nich nezapadám, že ony sú tam už skúsené kuchárky a ja mladé ucho. Pritom som sa od začiatku snažila s nimi dobre vychádzať, svoju prácu plniť čo najlepšie, ale bohužiaľ. Ohováranie a rôzne podpichovanie tam boli na dennom poriadku.
Našťastie som po roku a pol otehotnela a odišla na materskú. Prácu som trochu pustila z hlavy, ale teraz už je to zase aktuálne a musím to riešiť. Pracovať chcem a moja práca ma baví, ale kvôli kolektívu naozaj váham, či sa tam zase vrátiť. Rada by som zostala v odbore, a práve školská jedáleň mi vyhovuje svojou pracovnou dobou, ale neviem, ako to tam s kolegyňami zvládnem. Pokiaľ viem, tak sa kolektív nijako neobmenil. Alebo ak mám hľadať inde, ale po dvoch zlých skúsenostiach sa už bojím, že je to všade rovnaké…
